Najprv to skúšame racionálne. Pozrieme sa na nepreberné množstvo letákov, programov. Poniektorí ich ešte v zúfalosti aj porovnávajú. Pozrite jeden takýto nedokonalý pokus:

(Je to subjektívne, na základe mne dostupných, možno aj nepresných informácií... ) 

"V" znamená to, že to daný program obsahuje, nie hodnotenie. Viac neznamená vždy lepšie.

Určite si aj vypichnete zopár absurdností, napr. postupná oprava ciest z fondov EÚ (kedy dali z EÚ peniaze na plátanie dier?), alebo sľúbiť separáciu odpadu (obec je povinná separovať odpad, takže tento sľub určite splníme), alebo zachovať nemocnicu (práve nemocničnú činnosť prebralo Hospitale, s.r.o.), rozvoj vzdelávania na stredných školách (ich zriaďovateľ je krajský úrad)... Narazíte aj na minimalistické programy v jednej vete. Jeden je originálny (červeným), druhý pozbieral len kopu fráz. Takže logické rozhodovanie tu nie je jednoduché. 

Potom to skúšame emotívne. Ak chcete byť zvolený, musia vás ľudia  POZNAŤ, UZNÁVAŤ a MAŤ RÁD. To prvé sa v malom meste dá dosiahnuť, tie ďalšie požiadavky nikdy neodhadnete. Za to je investovať do politiky hazardná hra. Ak ste niekomu pomohli, už na druhý deň sa zbaví ťarchy zvanej vďačnosť a zabudne. Ak chcete trvalé emócie, treba nepomôcť alebo pomôcť protivníkovi. To si pamätáme do smrti. 

A nakoniec. Keď sa nikto nepozerá na nás (ani my sami), odvážime sa byť trochu sebci: môžem od jeho zvolenia niečo očakávať, zamestnáva ma, moju rodinu...

A prídu aj, emócie za ktoré sa hanbíme, ale je to silnejšie ako my: rád uverím rozširovaným negatívam na neho, závidím mu  a nedoprajem mu to... 

Ako sa teda rozhodovať? Emóciám sa nevieme vyhnúť, ale človek je tvor mysliaci (vraj sa tým líšime od zvierat), preto ešte raz prebehnime sľuby a zvážme aj charakter kandidáta a vyberajme najlepších z daných možností.

Teraz trochu (ne)platenej politickej reklamy: 

Mám ešte dve prosby na Vás:

1) nájdite ma pod por. číslom 50. a zakrúžkujte

2) letáčik po voľbách zahoďte, aby som sa o štyri roky nemusel vyhovárať, čo som prečo nesplnil...